Podľa zoológa Ľubomíra Vidličku z Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied (SAV) sa aj na Slovensku vyskytuje množstvo viac či menej známeho hmyzu, pre ktorý je krv nevyhnutnou alebo príležitostnou potravou. Obe skupiny dotieravých živočíchov dokážu poriadne znepríjemniť život človeku aj zvieratám. Navyše, niektoré z nich prenášajú obávané ochorenia. Ak vás tento hmyz poštípe, ranka vám nepekne opuchne alebo máte iné zdravotné komplikácie, pre istotu radšej vyhľadajte lekára.
Tropické komáre a pakomáriky
Komáre sú neoddeliteľnou súčasťou leta a málokoho počas teplej sezóny ušetria od štípancov. Niektoré z nich dokonca môžu prenášať vírusy. Aj u nás totiž existujú také druhy komárov a pakomárikov, ktoré v tropických a subtropických oblastiach prenášajú rôzne virózy a filárie (zárodky červov) spôsobujúce onchocerchózy. „Na Slovensku môžu prenášať napríklad vírus Ťahyňa. Z pakomárikov, ktoré dokážu infikovať tropickými vírusmi, u nás nájdeme napríklad pakomárika obyčajného (Ceratopogon communis) a pakomárika blšieho (Culicoides pulicaris),“ hovorí zoológ Ľubomír Vidlička.
Čítajte viac: Prekvapivý spôsob ako zatočiť so štípancami: Tie správne ingrediencie máte aj doma
Muchničky
Otráviť leto vám môžu aj mušky zvané muchničky alebo lapky. Sú relatívne malé a zavalité (2-6 mm), ale samičky tohto druhu dokážu bolestivo poštípať. „Na človeka nalietavajú hlavne v ranných a večerných hodinách, keď je zamračené aj celý deň. Ich sliny obsahujú jedovaný simulidotoxín s hemolytickým účinkom. V mieste vpichu vznikajú opuchy a rana intenzívne svrbí. Môžu sa dostaviť aj horúčky a bolesti hlavy, prípadne dýchacie problémy. Dochádza k poškodeniu červených krviniek. V miernom pásme môžu medzi zvieratami prenášať onchocerkózu a leukocytózu. U nás žijú napríklad muška ozdobná (Simulium ornatum) a muška škvrnitá (Simulium maculatum),“ spresňuje bratislavský zoológ.
Bodavka
Bodavka stajňová (Stomoxys calcitrans) s veľkosťou asi 6-8 milimetrov, s dlhým dopredu smerujúcim tuhým cuciakom, ktorá napáda najmä hovädzí dobytok, môže cicať krv aj človeku. Krv podľa Vidličku cicajú obe pohlavia počas dňa. Podobne sa krvou živí aj bodavka malá (Haematobia irritans), veľká 3 až 4 milimetre. „Obe môžu prenášať cysty parazitov a spôsobovať mastitídy a brucelózy,“ upozorňuje odborník.
Nepríjemné kuklorodky
Hmyz z čeľade Kuklorodkovité (Hippoboscidae) napáda voľne žijúce zvieratá, ale príležitostne aj človeka. „Cicia asi 10 až 20 minút. Najznámejšie z tých, ktoré sa môžu pohostiť aj na človeku, sú kuklorodka jelenia (Lipoptena cervi) a kuklorodka konská (Hippobosca equina),“ vysvetľuje Vidlička.
Ovady
Muchy z čeľade Ovadovité (Tabanidae) sú pomerne veľké (5-30 milimetrov dlhé), s krídlami často pestro škvrnitými. „Krv cicajú samičky. Samčeky sú menšie. Výrazne dokážu znepríjemňovať život zvierat aj človeka. V trópoch a subtrópoch môžu prenášať virózy a bakteriózy, a sú tiež pôvodcami filarióz a trypanozomóz. V našom miernom pásme sú prenášačmi tularémie a antraxu,“ dopĺňa zoológ. U nás sú bežné napríklad bzikavka dažďová (Haematopota pluvialis), ovadík obyčajný (Chrysops caecutiens) a ovadík dotieravý (Chrysops relictus), ovad hovädzí (Tabanus bovinus) a ovad bzučivý (Tabanus bromius).
