Trpia tým Penelope Cruz, Scarlett Johannson aj Lady Gaga! A ČO VY?

Medzi workoholikmi dominujú ženy a ľudia po 40. roku života. Workoholizmus je fenomén, s ktorým môžu ľudia fungovať roky, desaťročia či dokonca celý život. Následky sú obrovské - strata vzťahov, vážne zdravotné problémy, strata samého seba.

Workoholizmus nie je samostatná diagnostická jednotka, nie je uvedený v žiadnom diagnostickom manuáli a neexistuje naň žiadna zázračná tabletka. Workoholizmus je považovaný za symptóm obsedantno-kompulzívnej poruchy, úzkostných porúch či poruchy sebahodnoty a sebaidentity či dokonca symptóm nevyriešenej traumy ap.

Medzinárodné štatistiky ukazujú vyššiu mieru výskytu workoholizmu u žien, pripisuje sa to najmä vyššej miere ich perfekcionizmu a emocionálnej zainvolvovanosti do toho, čomu sa venujú.

Ako vzniká?

Na to neexistuje jednoznačná odpoveď, ale zväčša jeho vznik podmieňujú psychologické predpoklady, ako sú frustrácie, neuspokojené túžby a potreby, pri ktorých je práca považovaná za jediný únik z reality.

Príčiny psychických problémov môžu tkvieť v detstve, v škole, v partnerskom vzťahu, v zamestnaní či aj v celkovej atmosfére spoločnosti. Dôležité je, aby človek nebol obklopený ľuďmi a prostredím, v ktorom sa kladie nárok na výkon, úspech, finančné nároky.

Ako vyzerá a ako sa lieči?

Workoholik je človek, ktorý nevie oddychovať, nič mu nerobí radosť, máva problémy so spánkom, neustále myslí na prácu, v ktorej zároveň ale nedokáže nájsť uspokojenie. Workoholici si popri práci často neuvedomujú ani svoje primárne potreby, nepripúšťajú si smäd či hlad, neplánujú si voľný čas a nemajú mimo práce nejaké záľuby. Komplikáciou môže byť, ak v dôsledku svojej psychickej nespokojnosti siahnu po návykových látkach.

Workoholizmus možno spoznať aj vďaka týmto príznakom: bolesti hlavy, chrbta, žalúdka, nedostatok chuti do jedla alebo prejedanie sa, problémy s pozornosťou a koncentráciou, nervozita, agresivita, nízke sebavedomie a v niektorých prípadoch aj syndróm vyhorenia či úplný kolaps organizmu.

Liečba workoholizmu spočíva najmä v usmernení pacienta v jeho vzťahu k práci, aby si k nej našiel racionálny a vyvážený vzťah. Snahou je pomôcť pacientovi v plánovaní jeho voľnočasových aktivít, ale najmä stabilizovať jeho emócie a psychiku, odstrániť úzkostné, depresívne stavy, poruchy spánku a prípadné ďalšie vzniknuté problémy. Dôležitá je aj jeho sociálna adaptácia.

Kedy je možná zmena?

Podobne ako pri závislostiach - keď človek chce. Terapeut je tu na to, aby workoholikovi pomohol rozpoznať jeho problémy, ale meniť životný štýl, náhľady a postoje musí on sám. Musí sa naučiť oddychovať, tráviť čas inak ako prácou a musí sa naučiť budovať si vzťahy. Preto je súčasťou úspešnej liečby aj spolupráca s najbližšou rodinou.

Máte k workoholizmu blízko?

Skúste si odpovedať na pár nasledujúcich otázok a možno sami zistíte, či vo vašom prípade možno hovoriť o workoholizme:

Predlžuje sa čas, ktorý trávite v práci?

Vedie vás do práce túžba alebo nutkanie?

Máte výčitky svedomia, ak práve nepracujete?

Je u vás pojem úspech spojený s výkonom?

Zdajú sa vám byť vaši kolegovia leniví, pomalí alebo málo výkonní?

Odpovedzte si na tieto otázky pravdivo, pretože, ako ste čítali vyššie, riešenie problému sa začína vždy u vás a v prvom rade pri uvedomení si toho, že nejaký problém existuje.

Tak čo, ste v tom aj vy?

Nebojte sa, nie ste sami! Workoholizmu prepadla aj nejedna známa osobnosť. Tak napríklad Penelope Cruz sa nechala počuť, že počas roka si dopraje tak 15 dní voľna, a to len preto, aby uspokojila svoju rodinu! Ďalšími známymi workoholikmi sú Lady Gaga, Scarlett Johannson či Oprah. Naopak, osobnosťami, ktoré viac dovolenkujú, ako pracujú, sú napríklad Will Smith, Rihanna, Beyonce či Jennifer Lopez.

 

Zdroje:

www.olup-prednahora.sk

www.thetravel.com