Zdravo sa stravujete, pohyb vám nechýba a napriek tomu sa vás kilogramy držia ako klince? Neviete, v čom robíte chybu? Odpoveď zrejme nájdete vo svojich génoch. Vaša DNA totiž môže byť na vine, prečo diéta nefunguje.
Napriek stravovacím usmerneniam, kampaniam na zvyšovanie povedomia verejnosti a skutočnému úsiliu ľudí o schudnutie, epidémia obezity je stále tu. Ako je to možné? Výskumníci na univerzite Texas A & M v College City zrejme našli odpoveď.
Čítajte tiež: Zradný dôsledok pitia čaju: Ženu dostal do kritického stavu
Neúčinné diétne rady
To, či diéta bude fungovať, závisí od vašej DNA, ako sa píše na medicalnewstoday.com. Prišli na to vedci, ktorí zrealizovali komplikovanú štúdiu, nedávno publikovanú v časopise Genetics.
Spoločnosť Threadgill a jeho tím vychádzali z pozorovania, že napriek národným potravinovým usmerneniam stúpol počet Američanov žijúcich s metabolickým syndrómom, tento termín zastrešuje skupinu kardiometabolických rizikových faktorov.
Podľa názoru spoločnosti Threadgill k tomu dochádza, pretože stravovacie smernice sú postavené na falošnom predpoklade, že jedna diéta je vhodná pre všetkých.
"Diétna rada, či už pochádza od hociktorej organizácie, má tendenciu byť založená na teórii, že jedna diéta pomôže všetkým," hovorí spoločnosť. "Vzhľadom na epidémiu obezity," pokračuje, "zdá sa, že usmernenia neboli účinné."
Spoločnosť Threadgill a jeho tím predpokladajú, že genetické rozdiely môžu ovplyvniť to, ako niekto reaguje na diétu. Výskumníci testovali túto hypotézu na myšiach, ktoré, ako autori vysvetľujú vo svojom príspevku, sú podobné ako u ľudí, čo sa týka ich genetickej tvorby, ako aj v ich predispozícii na rozvoj kardiometabolických ochorení, ako sú srdcové choroby a diabetes.
Rôzne diéty pre geneticky odlišné myši
Aby výskumníci mohli testovať svoju hypotézu, navrhli štyri geneticky odlišné kmene myší, ktoré kŕmili štyrmi rôznymi diétami. Diéty boli navrhnuté tak, aby boli ekvivalentom štyroch historicky populárnych ľudských diét: americkej/západnej stravy, stredomorskej stravy, japonskej stravy a diéty Maasai/ketogénnnej.
Americká strava mala vysoký obsah tukov a rafinovaných sacharidov, stredomorská mala zase vyšší obsah vlákniny a zahŕňala extrakt z červeného vína, japonská strava pozostávala z výťažku z ryže a zeleného čaju a ketogénna strava mala vysoký obsah tukov a bielkovín, ale obsahovala len veľmi málo sacharidov. Vedci sa snažili, aby strava hlodavcov bola čo najpodobnejšia tej ľudskej.
Myšiam sa tiež podávala kontrolná strava pozostávajúca zo štandardného krmiva. Výskumníci sledovali kardiometabolické zdravie myší, merali im krvný tlak, hladinu cukru v krvi, hladiny cholesterolu a sledovali príznaky tukových pečeni. Taktiež sledovali hladiny fyzickej aktivity.
Jedna diéta nemusí každému sadnúť
Celkovo sa zdá, že tri prvé diéty fungujú u väčšiny myší, ale štvrtý genetický kmeň reagoval veľmi zle na japonskú stravu. Hoci na ostatné zareagovali celkom dobre, pri poslednej bol zaznamenaný zvýšený tuk v pečeni a známky poškodenia pečene. Pokiaľ ide o ketogénnu stravu, na ňu veľmi dobre reagovali dva genetické kmene a dva genetické veľmi zle.
"Jedna myš sa stala veľmi obéznou, s poškodenou pečeňou a vysokým cholesterolom," hovorí jeden z výskumníkov, zatiaľ čo druhý hlodavec mal viac tuku a stal sa menej fyzicky aktívnym, napriek zachovaniu štíhleho vzhľadu.
"To je presne to, čo nazývame "štíhlou obezitou" u ľudí, ktorí sú na pohľad štíhli s normálnou hmotnosťou, ale majú vysoké percento tuku," vysvetľuje jeden z autorov.
Ako sa očakávalo, americká strava zvyšovala obezitu a metabolický syndróm u väčšiny myší. Stredomorská strava mala na druhej strane zmiešané výsledky, pričom niektoré myši zostali zdravé a iné zase nie.
Lepšie výsledky?
"Zistili sme, že veľmi závisí od genetiky jednotlivca a neexistuje jedna diéta, ktorá by bola najlepšia pre všetkých," hovorí jeden z vedcov.
Prvý autor štúdie tiež zdieľa niektoré nádeje pre budúci výskum a povedal: "Jedného dňa by sme chceli vyvinúť genetický test, ktorý by mohol napovedať každej osobe najlepšiu stravu pre svoje vlastné DNA."
