O káve sa už desaťročia hovorí, že je nápojom dlhovekosti a dokáže chrániť pred neurodegeneratívnymi ochoreniami. Rovnaký efekt môže mať aj pitie bezkofeínovej kávy. Mozog totiž dokáže stimulovať aj iná zlúčenina, ktorá má blahodarný vplyv na zdravie.
Pitie kávy znižuje riziko vzniku Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby, potvrdzuje dávno známu hypotézu najnovšia štúdia kanadského inštitútu Krembil Brain Institute zverejnená v magazíne Frontiers in Neuroscience. Tentoraz sa však vedci cielenejšie zamerali na to, aké látky obsiahnuté v káve dokážu chrániť ľudský mozog. Viacerých možno prekvapí, že jednou zo „zázračných“ substancií dlhovekosti v káve nie je kofeín.
Čítajte viac: Päť druhov nápojov, ktorými nikdy nezapíjajte lieky: Nečakané vedľajšie účinky!
Vedcov zaujímalo, ktoré konkrétne zlúčeniny stoja za protektívnymi účinkami kávy, o ktorej je známe, že je bohatou zmesou antioxidantov. Zisťovali, či môže mať na výsledný efekt vplyv obsah kofeínu, ale aj stupeň praženia kávy, resp. svetlosť kávových zŕn. Preto do svojho preto experimentu zahrnuli aj kávu bez obsahu kofeínu a kávové zrná s rôznym stupňom praženia.
Nemusí obsahovať kofeín
Podľa vedcov môže mať pozitívny vplyv na kognitívne funkcie aj bezkofeínová káva. Za preventívne vlastnosti kávy sú totiž zodpovedné zlúčeniny známe ako fenylindány, ktoré vznikajú v kávových zrnách počas ich praženia.
Fenylindány majú schopnosť inhibovať tvorbu amyloidu beta a tau proteínov, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri rozvoji Parkinsonovej a Alzheimerovej choroby. Čím viac ich káva obsahuje, tým je jej prospešný účinok výraznejší.
Rozhoduje spôsob praženia
Pre kávičkárov to znamená, že by mali radšej uprednostňovať kávu, ktorej zrná boli pražené dotmava. Takáto káva má horkasto sladkú chuť, na rozdiel od mierne alebo len zľahka praženej kávy, ktorej chuť je obyčajne kyslastá. Vedci však upozorňujú, že ich zistenia musia podporiť ďalšie výskumy, ktoré by odobrili terapeutické pôsobenie fenylindánov v praxi.
